Ako rodičia väčšinou školu našich detí vnímame cez dva aspekty: známky a domáce úlohy. Takýto pohľad je však prinajlepšom nepresný. Známky sa stali dôležitou súčasťou slovenského vzdelávacieho systému a rozhodujú o úspešnosti detí v škole. Ale o čom v skutočnosti vypovedajú?
„Raz ma dejepisár námatkovo vyvolal odpovedať. Humanizmus a renesancia. Učivo ma bavilo, avšak vôbec som to nečakala, veď som odpovedala minulý týždeň. Roztriasli sa mi kolená aj hlas a dostala som okno. Vystresovane som sa snažila odpovedi vyhnúť so slovami: „,Ja to neviem, dajte mi päťku“. Mala som však šťastie. Učiteľ sa nenechal odbyť a pomohol mi kladením rozumných otázok. Nakoniec som to zvládla na dvojku.“
Niektorí učitelia prikladajú väčšiu váhu vedomostiam pri odpovedi, iní hodnotia snahu. Ešte iní sú presvedčení, že najdôležitejší je test na konci roka, no a niektorí hodnotia aj správanie. Takmer všetci učitelia známky dávajú, ale každý z nich známkuje inak a podľa iných kritérií.
“Známky sú síce užitočné ako orientačné body, ale určite nevypovedajú o šikovnosti, o nadaní, ani o budúcnosti.“
Ak má dieťa nadanie na matematiku, bez problémov z nej dostane jednotku, to však zároveň neznamená, že v nej aj naplnilo svoj potenciál. Na iný predmet naopak nemá talent, alebo ho jednoducho natoľko nezaujíma. Je to problém, keď z neho dostane štvorku? Známky sú síce užitočné ako orientačné body, ale určite nevypovedajú o šikovnosti, o nadaní, ani o budúcnosti.
Slovenský vzdelávací systém ako celok v súčasnosti neprihliada na nadanie, potenciál a potreby jednotlivých žiakov. Musíme ho zmeniť tak, aby do úvahy bral ich odlišné záujmy a schopnosti.
Učiteľka 1. stupňa, ZŠ s MŠ v Nižnej,
finalistka ceny Učiteľ Slovenska 2019
Ja som sa s rodičmi dohodla, že známkujem minimálne. Takéto malé deti sa ešte učia preto, že chcú, nepotrebujú známku ako strašiaka. Nastupujú do školy s obrovskými rozdielmi vo vedomostiach a zručnostiach a podľa mňa sa to nedá objektívne hodnotiť známkami. Namiesto toho hodnotím slovne a každý mesiac máme konzultácie žiak, učiteľ, rodič. Zohľadňujem vedomosti, snaživosť, tímovosť aj iniciatívu.
Učiteľka na 2. stupni,
ZŠ s MŠ Lužianky
Známkovanie nemám rada. Učenie je pre človeka prirodzené a klasifikácia potrebu poznávať a objavovať skôr zabíja. Do celého procesu preto čo najviac zapájam žiakov. Na začiatku si zostavíme program a keď vedia, čo ich počas roka čaká, a že mali podiel na rozhodovaní o hodinách, nemajú problém sa do vyučovania zapájať. Všetko potom spolu hodnotíme a hovoríme o tom, ako slovné hodnotenie preklopíme na známky. Deti tak učíme aj správnemu sebahodnoteniu, čo považujem za nesmierne užitočné.
Učiteľka na Škole umeleckého priemyslu v Košiciach, držiteľka ceny verejnosti
v súťaži Učiteľ Slovenska 2018
Známka u mňa odráža aj individuálny pokrok, ktorý žiak robí. To znamená, že prihliadam na jeho prácu v priebehu roka. Neporovnávam ho s prácou iného, možno talentovanejšieho spolužiaka. Ak je hodnotenie nastavené správne, je to pre žiakov spätná väzba. Počas roka sa snažím zadania nastaviť tak, aby boli rôznorodé a podporili viaceré zručnosti. Deti sú rôzne, majú rôznu podporu a zázemie doma, nemôžeme chcieť, aby podávali rovnaké výkony v každom predmete v rovnakom čase.
Učiteľ odborných predmetov na SOŠ gastronómie a hotelových služieb v Bratislave
Známka je pre mňa iba číslo, ktoré musím na konci polroka žiakovi dať. Ale ešte pred tým sa mu snažím dať spätnú väzbu na to, ako pracoval. A chcem tiež od žiaka počuť, ako by sa ohodnotil aj on sám. Spoločne tak prídeme k finálnej známke.
