Menu
10

Zašpiniť sa
v prírode

Väčšina z nás, rodičov dnešných detí, vyrástla v prírode, preto k nej máme prirodzene vybudovaný vzťah. Premáčaní od snehu, doškriabaní od trávy a zablatení „až po uši“. Samozrejme, ako deti sme si mohli listovať v obrázkových knižkách, nakoniec však bolo rozhodujúce to, ako sme ju spoznali na vlastné oči, dotkli sa jej, nadýchli sa. To isté dnes platí aj o našich deťoch. Texty o zvieratách v učebniciach a knihách im síce poskytnú vedomosti, ale neposkytnú im zážitky. Nadobudnutým vedomostiam tak opäť bude chýbať kontext – tentokrát ten, ktorý si vedia vybudovať samy deti.

Nielen nám rodičom by malo záležať na tom, aby deti v prírode trávili dosť času. Za pravdu nám dáva aj učiteľka Martina Štesková zo Základnej školy v Zaježovej: „Od dcéry som viackrát počula ako jej spolužiaci vnímajú školu. Monotónne
prostredie triedy žiakov neraz uspáva a nudí a je vyčerpávajúce sledovať v ňom učiteľa, ktorý len rozpráva, i keď možno rozpráva zaujímavo. Každý pobyt vonku, počúvanie zvukov prírody a vôňa okolia deti naopak naplní energiou, oživí ich,
vzbudí chuť a záujem o uče-nie sa. Preto rada učím vonku a pracujem so zapájaním viacerých detských zmyslov. To, čo deti zažijú vonku má neporovnateľne vyššiu kvalitu ako bežné sedenie v laviciach.“

“To, čo deti zažijú vonku má neporovnateľne vyššiu kvalitu ako bežné sedenie v laviciach.“

V lese ako doma

Ak sa nič nezmení a dokonca aj ak sa niečo zmení, v 21. storočí budeme čeliť zásadným environmentálnym výzvam. To, ako sa s nimi dokážeme vysporiadať je pre našu budúcnosť rozhodujúce. Práve preto musíme naše deti vychovávať tak, aby rozumeli prírode.

Nemusia z nich odmala vyrastať biológovia, je dôležité, aby si v prírode nepripadali ako na návšteve.

Ako to dosiahnuť? Bez častých návštev prírody to nepôjde. Nemusíte sa púšťať do náročnej turistiky ani stanovačiek, ak ich nemáte v krvi. Vybehnite hoci aj na prechádzku do poľa alebo najbližšieho lesa. A ak neviete, čo si tam s deťmi počať, spomeňte si na svoje detstvo. Kedy ste naposledy vili vence, púšťali lodičky z kôry dolu potokom alebo zbierali listy na lisovanie v knižke?

Hry v prírode nie sú žiadna veda

Ak stále pochybujete sami o sebe a o tom, či deti v prírode niečo naučíte alebo dostatočne zabavíte, máme pre vás niekoľko tipov na hry a aktivity v prírode alebo po návrate z nej.

Jar

1
Po roztopení snehu sa v prírode objaví neporiadok. Zoberte si rukavice, tašku a zahrajte sa na najusilovnejšieho upratovača. S deťmi sa zároveň môžete porozprávať o potrebe znížiť množstvo odpadov, ktoré produkujeme.

2
Pozorujte vtáky. Vezmite si so sebou do lesa ďalekohľad a atlas vtákov a pokúste sa ich identifikovať. Nebojte sa toho, ak ich ani vy zatiaľ nepoznáte, pre vaše dieťa bude zážitkom aj to, že sa naučíte niečo nové spoločne.

Leto

1
Nazbierajte kvety. Môžete si urobiť súťaž kto nájde viac druhov. Zároveň deťom môžete porozprávali o chránených rastlinách, ktoré trhať nesmú. Ak radi kreslíte, skúste doma nakresliť kvety vo váze. Niektoré liečivé bylinky môžete nazbierať a doma ich vysušiť na čaj. Rastie u nás napríklad mäta prieporná, či materina dúška.

2
Vybláznite sa naboso. Skúste sa prejsť bosí po strnisku, po potoku, po kôre spadnutého stromu v lese aj po hline.

Jeseň

1
Zaviažte dieťaťu oči a podávajte mu šípky, gaštany, konáriky a kamienky. Jeho úlohou je uhádnuť, čo práve drží. Trénuje si tak jemnú motoriku a učí sa rozpoznávať tvary.

2
Nazbierajte listy z rôznych stromov (dva z každého druhu). Po návrate z prírody ich usušte, nalepte jednotlivo na štvorcové papiere a zahrajte si pexeso.

Zima

1
Vezmite si na zimnú prechádzku bublifuk. Ak bude mrznúť (ideálne je, aby bolo aspoň -5°C), uvidíte na zamrznutých bublinách krásne kvety.

2
Prejdite sa po lese a hľadajte v snehu stopy vtáčikov alebo zvierat. Skúste identifikovať, komu patria a majiteľa nakreslite do snehu.

Ak o prírode rozprávame zaujímavým spôsobom, stáva sa z nej fascinujúci priestor plný napínavých príbehov. Potrebné však je aj to, aby sa do školských osnov dostala ekologická výchova, ktorá deti s prírodou oboznámi ako s komplexným systémom.

„Deti si vlastným pozorovaním veľmi dobre uvedomujú, že s našou planétou niečo nie je úplne v poriadku. Vidia to všade okolo seba. Opakujú po dospelých, preto je vhodné byť pozitívnym vzorom. Často ukazujeme cestu, ktorou sa deti neskôr vydajú,“ vysvetľuje Martina Štesková.

Je dôležité rozprávať sa s deťmi aj o tom, aký vplyv má na prírodu ľudské konanie. Slovenské školstvo má povinnosť viesť žiakov k tomu, aby si prírodu vážili a starali sa o ňu. Momentálne to nerobí. A nerobí to aj napriek tomu, že ide o kľúčovú otázku blízkej budúcnosti.

“Ak o prírode rozprávame zaujímavým spôsobom, stáva sa z nej fascinujúci priestor plný napínavých príbehov.“

Zo života matky – Tina (32)

„Bola som s päťročným synom v papiernictve a nakupovala pomôcky pre 50 ľudí v letnej škole. Sľúbila som, že kúpim niečo aj jemu. Vybral si fixky, avšak s tým som nesúhlasila. Vysvetlila som mu, že z nich je veľa plastového odpadu a ponúkla som mu namiesto toho farebné ceruzky. Pozrel sa do nákupného košíka a poznamenal: „Tak prečo môžeš kúpiť toľko pier, aj z nich,je plastový odpad.“ Uvedomila som si, že má pravdu. Guľôčkové perá som vyložila a namiesto nich som pre každého účastníka letnej školy kúpila ceruzku. Nestačí deti o ekologickom správaní poúčať. Najdôležitejšie je ísť im príkladom. A tiež im dať za pravdu, keď ju majú.“

Podporte nás Odoberajte novinky Opýtajte sa ma