Detská psychologička Zlatica Jursová Zacharová z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského vysvetľuje: Deti, ktoré sú vystavené negatívnemu správaniu kolektívu sa buď aktívne bránia, alebo sa utiahnu do seba. V oboch prípadoch trpia. Zlatica Jursová Zacharová vysvetľuje, čo by sme mali ako rodičia robiť, ak máme podozrenie, že má naše dieťa medzi ostatnými problém.
Počas predškolského a mladšieho školského veku sa deti učia utlmovať prudké emočné reakcie a rozvíjať sociálne cítenie. Túžia patriť do spoločnosti, no nie vždy vedia správne odhadnúť, ako komunikovať, aby si ich spoločnosť všimla. Ak sú deti vystavené stresu napríklad pre nenaplnené fyziologické potreby, psychický tlak na výkon, nedostatok porozumenia alebo problémy v rodine, môžu reagovať podráždene a agresívne aj na drobné odlišnosti v sociálnom prostredí. Dieťa, ktoré sa správa agresívne a kruto, a rovnako aj dieťa, ktoré zažilo krutosť iného dieťaťa, si zaslúžia špecifickú pozornosť odborníka, v škole napríklad pedagóga alebo školského psychológa.
„Deti, ktoré sú vystavené negatívnemu správaniu kolektívu sa buď aktívne bránia, alebo sa utiahnu do seba. V oboch prípadoch trpia.“
Deti, ktoré sú vystavené negatívnemu správaniu kolektívu sa buď aktívne bránia, alebo sa utiahnu do seba. V oboch prípadoch trpia. Dieťa sa môže doma aj v škole zdať smutné, stráca záujem o školu a o učenie. Postupne môže odmietať chodiť do školy, často býva chorľavé, boli ho brucho, hlava – somatizuje. Učiteľ si môže všimnúť náhle zhoršenie známok, nesústredenosť, odmietanie odpovedania na hodinách. Už v takýchto prípadoch by sa mal učiteľ s dieťaťom porozprávať a odhaliť dôvod zmeny správania.
Ak sa dieťa nechce s učiteľom rozprávať o probléme, je pravdepodobné, že mu nedôveruje. Podobne to môže byť v rodine, prípadne dieťa môže chcieť ochrániť rodičov. V takom prípade je potrebné popísať zmenu správania dieťaťa. „Už niekoľko dní sledujem, že ti nechutí jesť a to som ti varila tvoje obľúbené jedlá. Vidím, že si smutný, že ťa nebavia obľúbené hry, nepýtaš sa von za kamarátmi, nevoláte si. Keď som bola dieťa a takto som sa správala, tak to znamenalo, že ma niečo trápi. Trápi aj teba niečo? Vieš, že mi môžeš všetko povedať, som tu pre teba, ľúbim ťa.“
Rodič môže dieťa podporovať, porozprávať sa s ním, zistiť čo ho naozaj trápi. Mal by sa tiež porozprávať o tom, čo sa konkrétne stalo, čo kto povedal a urobil. Následne môže vykonať kroky, ktoré zastavia problémové správanie ostatných – porozprávať sa s učiteľom, riaditeľom, požiadať o spoluprácu školského psychológa, výchovného poradcu. Tiež môže posilňovať pozitívne stránky svojho dieťaťa a podporovať ho. Nájsť v literatúre príklady, alebo mu porozprávať vlastné príbehy o tom, ako sa nadväzujú kamarátstva.
Pozitívnym prístupom ku všetkým deťom. Učiteľ môže spolu so žiakmi pracovať na pozitívnej klíme triedy, podporovať spolupracujúce aktivity, zbytočne neukazovať na niekoho nedostatky alebo prednosti. Môžu spoločne vytvoriť spoločný projekt, na ktorom sa zúčastňuje celá skupina spoločne tak, aby každý mohol ukázať svoje schopnosti. Tiež je vhodné, aby vedeli, že za svoje správanie preberajú svoj diel zodpovednosti a aby poznali, prípadne si sami nastavili pravidlá správania, ktoré budú dodržiavať a zároveň vymysleli „pokuty“ v prípade porušenia pravidiel.
