2

Zdravie

Pohyb, spánok a pokojné prostredie bez stresu sú faktory, ktoré prispievajú k zdravému vývinu našich detí. Na každú z týchto oblastí sa pozrieme osobitne, dôležité však je mať na pamäti, že by mali byť v rovnováhe a na žiadnu by sme nemali zabúdať.

O pohybe

Medzi pätnásťročnými Slovákmi športuje hodinu denne každý štvrtý chlapec a každé ôsme dievča, vyplýva to z Národnej správy o zdraví 11, 13 a 15-ročných školákov na základe prieskumu z rokov 2017/2018. Ostatné deti trávia svoj voľný čas zvyčajne pasívne. Mnohé z nich síce navštevujú krúžky, len málo ďalších aktivít sa však spája so športom.

Fyzická námaha pritom zohráva v zdravom vývoji mimoriadne dôležitú úlohu – prispieva k fyzickému, ale aj psychickému zdraviu. Nedostatok pohybu môže mať z dlhodobého hľadiska vážne následky: či už hovoríme o obezite, alebo iných zdravotných problémoch. A čo je najdôležitejšie, po športovej aktivite sa jednoducho cítime lepšie najmä vďaka endorfínom – „hormónom šťastia“ a serotonínu, ktorý vplýva na kvalitu spánku.

Je mnoho druhov pohybu a každému vyhovuje niečo iné. Nechajte vášho potomka, nech sám príde na to, čo ho baví najviac. Nie každý šport si vyžaduje kúpu drahého výstroja alebo tréningy skoro ráno, ktorým sa dokáže prispôsobiť len máloktorá rodina. Dieťa, ktoré si však skoro osvojí lásku k pohybu, má väčšiu šancu si priniesť zdravé pohybové návyky aj do dospelosti. Najlepšie je, keď rodičia môžu športovať spolu so svojimi deťmi. Vytvoríte kvalitný rodinný čas pri zmysluplnej aktivite a tiež vašim potomkom ukážete, že šport je niečo, čo vás môže spájať.

Pravidelná fyzická aktivita

% tých, ktorí vykonávajú fyzickú aktivitu aspoň hodinu denne každý deň

Zdroj: Sociálne determinanty zdravia školákov.
2019. Bratislava: HBSC – Slovensko.

O spánku

Na otázky Zuzany Labašovej o spánku odpovedal Jared Saletin, kognitívny neurovedec, ktorý sa venuje výskumu spánku na Alpert medical school, Brown University. Svojou prácou hľadá odpovede na to, ako spánok pomáha deťom sústrediť sa, získavať nové informácie a vybaviť si nadobudnuté vedomosti.

Čo vás – neurovedca spája s učiteľmi?

Všetkým nám ide o ten istý cieľ: Ako pomôcť deťom lepšie sa učiť? Učitelia sa zaoberajú dve tretiny života dieťaťa, keď bdie, ja sa naopak pozerám na jednu tretinu života dieťaťa, kedy spí. Lebo spánok je jedným zo základných pilierov ľudského zdravia rovnako ako dostatočný pohyb, zdravá strava.

Prečo je spánok taký dôležitý?

Pri našom výskume sme si položili základné otázky: „Pomáha spánok pripraviť mozog na to, aby sa dobre učil? A ak áno, čo sa stane, keď spánok zredukujeme?“ Výsledky ukazujú, že ak sa nám nedostáva dosť spánku, potom sa čelový lalok mozgu, ktorý je kľúčový pri učení sa, jednoducho vypne. Stačí pritom ak dieťa jednorazovo príde o tri hodiny spánku a odrazí sa to v jeho schopnosti sústrediť sa. Dobrá správa je, že sa môže kedykoľvek znova zapnúť, keď dostane mozog dostatok spánku.

Ale spánok je dôležitý aj po fáze učenia. Predpokladajme, že vedomosti sa do mozgu dostali. Ak si po fáze učenia zdriemnete, takmer zdvojnásobíte šance, že si získané informácie zapamätáte.

A čo môžeme urobiť pre spánok našich detí my rodičia?

To najmenej, čo môžete pre svoje deti urobiť je zabezpečiť im pravidelnosť a režim. To však platí predovšetkým pre malé deti, tínedžeri by mali mať čo najväčšiu slobodu v rozhodovaní, kedy im telo oznámi, že je čas ísť spať. Druhá vec je obmedziť prístup k technológiám vo večerných hodinách, aby nezasahovali do ich spánkového režimu. Rovnako ako sa snažíme deťom dávať zdravé jedlo a zabezpečujeme im dostatočný a kvalitný pohyb, mali by sme si tiež vážiť spánok
a nebrať ho ako niečo, čo robíme, keď už máme všetky povinnosti splnené. Spánok je dôležitá súčasť dňa.

Čo ak dieťa nedokáže zaspať?

Tu sa natíska protiotázka: „Prečo nemôže spať?“ Ak nemôže spať preto, lebo ho do postele posielame v čase, keď ešte nie je unavené, potom je riešením poslať ho do postele neskôr. Ak deti nemôžu zaspať, lebo idú priamo od televízora do postele a ich mozog je zahltený podnetmi, potom treba poskytnúť deťom čas na ukľudnenie. Nech si prečítajú knihu, dajú si sprchu či kúpeľ aby sa mozog stihol naladiť na spánok. A potom sú deti, ktoré majú skutočne poruchy spánku a môžu im pomôcť odborníci.

Ani odborníci nemajú jednotný názor na to, koľko hodín treba spať. Zhodujú sa však na tom, že spánok je veľmi dôležitý pre zdravý fyzický aj psychický vývoj. Preto sme na základe odporúčaní americkej nadácie National Sleep Foundation vytvorili orientačné odporúčania pre dostatočný spánok vašich detí.

O strese

Nezáleží na tom, koľko času uplynulo, odkedy ste ako absolventi vyšli z brány školy. Ak sa hneď teraz zamyslíte, zaručene si spomeniete na situáciu, keď ste so stiahnutým hrdlom ledva lapali po dychu – či už to bol diktát, písomka z matematiky alebo nemecké slovíčka. Ak by sme teda chceli tvrdiť, že vystresované deti sú výmyslom či výplodom dnešnej doby, asi by sme sa mýlili.

„Štvrtina až pätina žiakov na druhom stupni
základných škôl sa cíti dosť alebo veľmi pod tlakom pri plnení školských úloh.(Národná správa o zdraví 11, 13 a 15-ročných školákov na základe prieskumu z rokov 2017/2018)

Dlhodobý stres má preukázateľné negatívne následky na psychické a fyzické zdravie človeka a v konečnom dôsledku nám zabraňuje dosiahnuť dobré výsledky. Na napätie, ktoré deti v škole niekedy pociťujú sa však netreba pozerať vždy iba negatívne. Ingrid Benešová, školská psychologička na základnej škole v Pliešovciach hovorí, že mierny stres dokáže tak dospelých ako aj deti naštartovať k dobrému výkonu: „Mierna tréma je prirodzená a keď dieťa začne odpovedať alebo písať písomku, tak postupne mizne. Najlepší spôsob ako sa čo najmenej báť je dobre sa pripraviť.“

Ako sa teda postarať o to, aby sa vaše dieťa stresu vyhlo?

„Rodičia môžu deťom pomôcť tým, že ich od začiatku vedú k pravidelnej príprave do školy, dohliadnu, aby malo dieťa dostatok spánku i pohybu vonku, zdravú stravu … Pred písomkou môže deťom pomôcť, keď rodičia pomenujú, čo všetko urobili preto, aby písomku zvládli. Tiež môžu viesť dieťa k tomu, aby myslelo pozitívne,“ vysvetľuje Ingrid Benešová.

Zaujímajte sa o svoje deti a zistite ako sa v škole cítia. A majte tiež na pamäti, že rovnako ako vy, aj váš potomok si občas potrebuje oddýchnuť. Nechajte ho robiť to, čo chce, aj keď to niekedy znamená, že práve nerobí vôbec nič. Môžete sa samozrejme snažiť, aby ste mu tento voľný čas vyplnili, vaše deti by však vždy mali robiť to, čo ich baví.

Rada detskej psychologičky Zlatice Jursovej Zacharovej
učiteľom:

„Každé dieťa je iné a inak vníma svet okolo seba. Dovoľte im urobiť chyby a ukážte im, ako sa dá učiť z chýb. Ak dieťa niečo nevie, dajte mu čas sa to naučiť bez toho, aby ste ho stresovali zlým hodnotením. Hľadajte spôsoby ako deti motivovať
a povzbudzujte ich.“

Spomienka zo školy
– Tomáš (34)

„Vždy ma veľmi stresovali písomky, a pritom som patril k veľmi dobrým žiakom. To časovo ohraničené napätie vo mne vyvolávalo nervozitu. Jednoducho som to bral tak, že 45 minút nemá ako hodnotiť, či téme poriadne rozumiem.“

Podporte nás Odoberajte novinky Opýtajte sa ma